Autorka o sobě

Písať by mala moja žena, priateľka, milenka, partnerka... o tom jednoduchom „spolu“, ktoré ma urobilo šťastnou. Pozná ma lepšia ako ja, objavujúc či prebúdzajúc vo mne toľko „vecí“, že sa až čudujem.

A koľko podôb vlastne mám? Iba nedávno mi povedala, že indiánskym menom by som sa mala volať: Tá, ktorá sa usmieva na veci.

Moja púť je ohraničená detstvom a dospievaním na Morave, mamou, ktorá si išla svojou cestou, vnímavou starou mamou, huslami, farbami slov, „poéziou“ tanca, narodením detí, mužom, ktorý sa trápi, lebo ma vnútorne stratil, formovaná životom na Slovensku, priateľstvami či presvedčením, že človek je dobrý, a to dobro treba nájsť.

Ak by som mala čo to konkrétne povedať čitateľkám, je mi 45 rokov, mám tri dospievajúce a skvelé dcéry. Som vydatá a žijem vo veľkomeste. Pracujem ako informatik v banke.

A písanie? Zrejme ma nik nepočul a moje verše boli jediné, čo dokázali kričať za mňa. Výnimočné stretnutie spustilo lavínu otázok a hľadanie vlastného ja a jeho potrieb. Zmenilo ma. Urobilo ma odvážnou, farebnejšou a šťastnou. Za to všetko môže „Ona“.

Vracala sa často k myšlienkam vyvolávajúcim otázky jej vlastnej orientácie. Je úprimná? Je to skutočne tak?

Vlastne jej na tom nezáležalo, lebo to nosila v srdci. A cítila sa čistá a očistená. Bola presvedčená o svojej citovej poctivosti a stačilo jej to. Nič iné nehralo rolu. Mohlo to mať kabátik z akýchkoľvek slov.

Možno si všíma krásu žien viac, ako je bežné. No ženy ju priťahovali akosi inakšie. Rozmýšľala o nich. Ako cítia, ako rozmýšľajú, Vždy jej pohladilo myseľ stretnúť zaujímavú ženu, vyhľadať očami, pátrať čo v sebe nosí. Alebo... zľahka vzbudená náhodným dotykom v MHD.

Čím ju vlastne žena púta? Ženy boli pre ňu fascinujúce a hodné poznania. Túžila sa zblížiť a dotyk jej k tomu jednoducho patril. Nepripadol jej nepatričný, no zároveň nepodmieňoval jej osobnosť.

Potrebovala čistý zvuk huslí, ktorý by ju naplnil. Nehu, fantáziu a ženu v jej podstate. Fascinovalo ju to a snívala s otvorenými očami. Mala šťastie, že stretla...

Útržky: skúsenosti na papieri

Áno, moja cesta je ešte len otvorená, ale svoj smer a cieľ poznám. Čaká ma „coming out“ u detí. Verím, že nájdem pochopenie. Je nesmierne dôležité ľúbiť, nechať si srdce otvorené a prijímajúce. Nevzdávať sa, pretože láska je ukrytá v tisícoch odtlačkov našich dní, treba ju nachádzať v každej minúte, kedy ste „spolu“, a vážiť si to.

2002

Tituly autorky